Práve sa nachádzame vo Whistleri,v skutočnom srdci Olympiády. Je to tu super. Hotel máme kúsok od miesta, kde hráme, takže vzdialenosti, ktoré sme museli prekonávať vo Vancouvri (15 – 35 km, Whistler 128 km) sú nám smiešne, ak ich porovnáme s piatimi minútami peši.
Prvý deň krásne počasie a veľa, veľa divákov. Úžasný je každý pohľad do hľadiska. Väčšinou kanadské vlajky a oblečenie, ale Japonci, Švédi, Suomi, Česi, Rusi, Američania, Nóri, Švajčiari a Slováci!!!
Došiel za nami po predstavení (v ten deň sme ich hrali 4!) jeden haluzár asi 40-ročný chalan a povedal nám, že tu býva 11 rokov a robí horskú službu vo Whistleri, či sa nechceme polyžovať, že by nám to vybavil…
Absolútna náhoda? Slováci sú všade. Chodia za nami, tešia sa z toho, že tu je nejaký slovenský duch a my všetci dúfame, že to nie je len kvôli národnosti, ale aj kvôli tomu, že sa nám ich podarilo rozosmiať. Veľa vysmiatych tvárí… to je pre nás… to poteší.
Keďže náš The Magical Theatrical Vending Machine (= Zázračný divadelný automat) stojí hneď vedľa živého vysielacieho štúdia CTV, čo je celonárodná kanadská televízia, zajtra na ich poziadanie o ôsmej ráno točíme zábery z nášho predstavenia. Je to síce také kanadské teleráno, ale však za ten fór to stojí – hrať pre krajinu, ktorá usporiadava olympijské hry a po dnešnom víťazstve nad Švédskom s ňou aj hráme hokej.
To je perfektné!!! My máme totiž v našom hracom automate aj disciplínu HOCKEY, a v nej sa odohráva zápas medzi Kanadou a Slovenskom. Od zajtra je tá naša etuda reálna!
Neprezradím radšej, ako to dopadne v podaní Teatra Tatra. Nechajte sa príjemne prekvapiť, lebo len čo to dohráme tu, vraciame sa domov.
Vsetkým, čo nám držia palce, ďakujeme! Najmä všetkym čo sú chalani, predovšetkým emku a Miezgu a Patresa Minara srdečne pozdravujeme.
Robko Jakab a Lukáš Latináčik, Teatro Tatro