Dnes sme hrali posledne predstavenie. Pred slovenskym reprezentacnym domom. Olympiada konci, konci aj slovensky dom, konci aj nase turne.
Stretli sme sa tu vsetci. Sportovci, organizatori, aj herci… Pysne sme sa fotili s nasimi hokejistami, aj ked neziskali bronz tak ako sme vsetci dufali, a oni sa fotili s nami: Oni hrali krasny hokej, plny emocii, a my sme hrali divadlo, tiez plne emocie…
Myslim si, ze spojenie sportovej olympiady a kulturnej olympiady ma cosi do seba. Jasne, ze v sporte ide o to, kto vyhra, a to nam povedali aj hokejisti: „vy vyhrate vzdy“. Ale aj v sporte ide skor o boj ako o vysledok. Tak to aspon vzdy bolo a je to jedna zo zakladnych myslienok olympijskych.
My sme dnes odohrali patdesiate predstavenie vo Vancouveri a v okoli. Ludia nas poznaju, sme popularni a vystupovali sme aj v televizii (to je medium, hned sme mali viac divakov). Dnes pred slovenskym domom sme hrali subezne s finalovym zapasom USA vs. Kanada.
Koncili sme predstavenie zaroven s koncom zapasu. Kanada vyhrala, a my sme sa klanali divakom, ktori tlieskali nam, a my sme samozrejme gratulovali Kanade k medaili. A divaci kanadski prisli za nami, aby nam povedali, ze Kanada sice vyhrala, ale zaroven sme vitazi aj my – Slovensko – slovenske divadlo. Povedali nam, ze taketo nieco tu nema ziadna krajina.
A tak sa tesime so vsetkymi nasimi sportovcami. Aj s tymi, co vyhrali, aj s tymi, co nevyhrali, lebo uz len zucastnit sa olympiady je zazitok na cely zivot. A zucastnit sa sportovej olympiady s divadlom je uplna haluz 🙂
Vyjadrenie jednej kanadskej Slovenky, ze mame najkrajsich chlapov a najlepsie divadlo na svete, rozplace. Je krasne byt v strede tych vsetkych emocii. Daleko daleko od Slovenska… Slovensko, prosim investuj viac do sportu. Do masoveho sportu. Do vzdelania. A do kultury…
Ondrej Spisak, Teatro Tatro